I zaskvel sa senzačnosťou kameň,
pre ktorý už nebola žiadna nádej,
byť iným než len zostať kameňom,
v hŕbe skál s dušou kamennou.
On ocitol sa v majstrovej zručnej ruke,
dostal tvárnosť, sviežosť i bratov umne,
prišli aj sestričky srdečné, pestré, rúče,
a vznikol obrázok, oj, raduj sa, teš sa, srdce.
Sme milé, drobné, čarokrásne hviezdičky,
Hospodina uctievame kamienkami vzácnymi,
ametystom, krištáľom, čo trbliece sa, skveje,
hrejivá Kristova láska v nás radosťou žije.
A takto z poskladaných kamienkov krása učarila,
jasotom, ľúbosťou i melódiou sála pookriala,
prihovorila sa pútnikom s vrúcnou túžbou v duši,
pozrite sa na nás, stratení sme boli, dnes sme súci.
Tu Duch Boží si v diele všimol Božiu tvár,
z hýrivých kamienkov ako jasnú slnka žiar,
poslal priazeň, prišla bázeň, tvorba slávne ožila,
z vďačnosti, že náš maestro verne miluje Ježiša.
Aj my, ako kameň, keď nás Boh do rúk vezme,
nechajme sa brúsiť, veď diamant brúsením peknie,
buďme Bohu vďační za skúšky, či súženie,
ono nás premení vo vzácne Božie stvorenie .
Vďaka Ti, chvála Ti, milostivý, dobrotivý Bože,
že i cez umenie nám dávaš poznať ciele Tvoje,
pomôž nám kráčať s Tebou, nech k Tebe spejeme,
nech ako tie kamienky nádejou, radosťou žiarime.