Kráľovná zo Sáby i iní vtedy sveta vládcovia,

obdivovali chýrnu osvietenosť kráľa Šalamúna.

On ju nezískal len génmi či mnohým štúdiom,

ale zvlášť k Bohu prosbou pred hmotnou slávou.

 

Môžeš mať v sebe hard disk – dlhodobú pamäť,

procesor – inteligenčnú schopnosť spracovať vec,

pokiaľ múdro nežiješ – nehľadáš zmysel bytia,

je to len chabé bláznovstvo z pohľadu večna.

 

Keď človeka nevedie a neinšpiruje Duch Svätý,

tápe v problémoch a preťažko v pote ich rieši.

Vedieť, mať vzdelanie nestačí, keď podľa toho nekonáš,

aj keď si umný – len s Bohom rozvážnu myseľ máš.

 

Božia prozreteľnosť používa aj múdrosť ľudskú,

keď sa Písmu podriadiš a oddáš Svätému Duchu.

Mnohí géniovia, keď v bázni takto s Pánom žili,

slávne triumfovali – učenosť triezvu vniesli.

 

Pre priblíženie sa k Bohu je nutné i naše znovuzrodenie,

ak sa niekto nenarodí znova, Kráľovstvo Božie neuzrie,

ináč môžeš zažívať mystické zážitky či rôzne blúznenie,

to ťa nijako k Trojici, ani k Pravde pravej nevedie.

 

Už v Edene chceli byť prví ľudia bez Boha bohovia,

vieme, ako to dopadlo, vojny, bieda, vrahovia.

My už nie sme len občania tohto dočasného sveta,

zri to Božie pozvanie – tá krása nebies čo nás čaká.

 

Ľudský život na Zemi nám rýchlo ubehne, 

70 či 100 rokov prejde a za chvíľu koniec je.

Je veľká pochabosť nemyslieť na večnosť,

bytie si premárniť, podieť žitia blahosť. 

 

Keď už nemáme v srdci nepokoj, hriech, závisť,

a iných máme za svojich priateľov a za lepších,

a poslušnou modlitbou v bázni Božiu vôľu plníme,

vtedy sa nás Duch Svätý hojne milosťou ujme.

 

V presnom čase, na vhodnom mieste, správne veci robiť,

pekné vzťahy, skvelé záľuby, v Božej prítomnosti sídliť,

nevyčerpať sa, nechorieť, len láskou, radosťou žiariť,

to je tá vzácna múdrosť, ktorou nás chce Boh šťastniť.