Oj, Slovensko moje. . .

20. júla 2014, mil44, Nezaradené

Hej, pod Kriváňom je národ spevavý,

tvorivý, umný, jak včielky snaživý,

v ľúbezných krojoch od nepamäti chodí,

pieseň nosí v srdci, stále sa veselí.

.

Tatranským kotlinám Boh vzácnu flóru dal,

po grúňoch, po holiach ovečky rozohnal.

Halušky bryndzové, chýrne v celom svete,

také chlapské jedlo inde nenájdete.

.

Ej, a vínka naše zdravie, radosť dajú,

a tí čo ich pijú, chválu na nich pejú.

Dobre sa tu žije, tým so srdcom vrelým,

pohostinnosť svoju ponúkajú všetkým.

.

Liptovskí murári Budín postavili,

kysuckí drotári svetom putovali,

šikovné remeslá dosiaľ nezanikli,

život nám ľúbeznia, by sme čarom žili.

.

Hoj, Slovensko naše – vzácna to krajina,

vďaka Hospodinu zdarne sa rozvíja,

národ náš je vľúdny, Bohu chtiac verný,

odkaz vierozvestcov sa v ňom stále plní.

.

Vojnu nevyvolal, lež svetom hold letí,

že už mal Bibliu v svojej reči tretí.

Duch nášho národa radosťou žiari,

tak vitaj čas Boží slovenskej jari.