Ježiš, Priateľ môj

22. júla 2014, mil44, Nezaradené

V minulosti na mňa trýznivý boj padol,
do ktorého ma svet a sám diabol vtiahol,
to vzácne potešenie z Boha som nepoznal,
a vír svetských márnosti mi radosť nedával.

Mnohokrát som priam do pekla klesol,
a k pádu tomuto mi pomohol, kto mohol,
ale na povstanie som však už sám zostal,
len Boh mi láskavú, milostivú ruku podal.

Pre jedinú chvíľu mojej ľútosti,
pre slzy pokánia z mojej hriešnosti,
zabudol Ježiš na všetky moje urážky,
nádej a odpustenie prišlo v plnosti.

Už ma viac nenazval iba svojím sluhom,
ba stal som sa pre Neho vzácnym priateľom,
oznámil mi všetko, čo počul od Otca,
uistil ma o veľkej láske Jeho srdca.

Chváliť sa môžem ja so svojimi slabosťami,
by vo mne prebývali len vzácne Kristove sily,
stať sa chcem vo všetkom, vždy Jemu podobný,
uprieť na Neho zrak, rásť v Jeho milosti.

Silou Ducha Svätého môžem Boha, blížnych ľúbiť,
v Duchu i pravde sa modliť a nie človečiť,
môj odvážny krok viery v duchovnom živote,
vyprosil pred tvárou Božou mnohé požehnanie.

Už nie rozumom, ani myslením, ale srdcom,
stojím pred mojím Pánom a Božím Majestátom,
zriekam sa zlého a oddávam sa Jemu,
viem, že to je jediná cesta k nášmu Hospodinu.

Niet na Zemi žiadne väčšie blaho,
než modlitbou žiť a modliť sa vytrvalo,
ona je liekom na každý problém, každé zlo,
ona do hlbín duše prúdi, pokojne a sladko.

Ako kvietok v záhradke treba polievať,
tak aj modlitbe sa treba vzácne venovať,
volať k Ježišovi, tráviť s Ním každý čas,
Jeho Meno vyvýšiť, s vďačným srdcom Ho uctievať.