Neboj sa, veď s tebou stále Som,
odkedy si uzrel svetlo sveta.
Meno tvoje v dlani vyryté mám,
Syna svojho som za teba obetoval.
Neboj sa, veď s tebou stále Som,
netráp sa už viacej sám.
Srdce moje túži za tvojím,
lásku svoju ti neustále posielam.
Neboj sa, veď s tebou stále Som,
stvoril som si ťa pre seba.
Vyznaj mi svoje prehry a trápenia,
jednoducho len pomoc moju očakávaj.
Padni na kolená a kajúcne sa modli,
pros o odpustenie svojich vín.
Krv Kristova očisťuje ťa od hriechu,
som s tebou, ja Boh Otec, Boh Duch a Boh Syn.
Prijmi do ducha môjho Ducha s Ním,
modlením úprimným, vzdychaním nevýslovným.
Oživíš od hriechu telo svoje smrteľné,
nebudeš zmýšľať telesne, ale v Duchu Božom, duchovne.
Pokor sa a odvráť od svojich zlých ciest,
zostaň sťa víťaz pokorený a zlomený.
Začneš rásť v láske i v odpúšťaní,
radovať sa radosťou plnou Božej slávy.
Len mi ver, že s tebou stále Som,
a srdce čisté stále túž mať,
hľadaj tvár Božiu – prítomnosť moju,
som tvoj Otec, večne chcem s tebou prebývať.
…..
Keď som pred 11 rokmi len začínal písať básne, dostala sa táto báseň ku kňazovi Antonovi Srholcovi.
On ju niekoľko kráť v kostole v Pod. Biskupiciach rečnil, čo ma veľmi povzbudilo k ich písaniu.