Národ náš Slovenský

Aj v našej kultúre sme neraz démonské božstvá uctievali,
Mykénskych bohov, trpeli holokaust i mnohé kresťanské sváry.
Naše vnútro sa priam napĺňalo krivdou, zlobou, násilím,
chamtivosťou, zvrhlosťou, pýchou či hriechom nejedným.

Ale dnes nad naším národom sa duchovná klíma šťastne mení,
prestáva vládnuť materializmus, chráni sa rýdzosť rodiny.
Modlárstvo, nemorálnosť a iný hriech postupne odchádza,
preliatie nevinnej krvi a neprávosť sa v bázni, v slzách omlúva.

Iných viac nekopíruje a aj svojich nepriateľov priazňou žehná,
už nesvedčí o negatívnych prejavoch a seba samého prijíma.
Viacej neprosíka, ale pozitívne vyznanie ku svojím skutkom má,
začína žiť plným potenciálom – šťastie a pokoj všetkým dá.

Vďaka Ti, Bože, za kontakt so živými kameňmi, studňami,
že duchovné média sa otvárajú – zjavujú sa mystické pravdy.
V nebi sa napĺňajú nádoby prosieb mnohými orodovníkmi,
začína vyliatie Ducha Svätého – prielom je tu medzi nami.

Národ náš Slovenský je kráľovský – kresťanský,
kreatívny, Bohu verný, ako mravce usilovný.
Božia autorita, radosť, smelosť s ním rezko kráča,
spravodlivosť a čestnosť mu optimizmus dáva.

Má vzácne poklady, ktorými môže povzbudiť i iné národy,
hrdo sa s nimi spája – netrpí žiadnymi komplexmi.
Prináša apoštolské oživenie, bo verne chodí s Ježišom,
modlitbami k Bohu uvoľňuje víťazných Božích anjelov.

Svoju víziu – cieľ jasne vidí, preto môže zavčasu zasiahnuť,
kniežatá mocnosti pred ním padajú pre jeho vieru – svätosť,
Hospodin sa nad Slovenskom zmiloval – vrúcna vďaka Mu,
Boh zástupov, armád, Kráľ Kráľov prichádza – sláva, chvála Mu.

Pod Tatranské Slovensko, sa rajskou záhradou stáva,
Božia starostlivosť je vnímaná – cesta nádeje sa otvára.
Duch nášho milovaného národa povstáva, krásou žiari,
láska a dobrota rozkvitá – vitaj želaný čas Božej slávy.