Blažená slepota

Náhle Saula z Tarsu ožiarilo svetlo z neba,
padnutý na zem bezmocný v slepote sa pýta:
„Kto si Pane – kto ma to na zem zráža – poráža?“
„Som Ježiš, ktorého Mňa tvoja duša neznáša.“

Takto sa Saul s vzkrieseným živým Kristom stretá,
uvedomuje, si svoj náboženský omyl – modlí sa.
Pomazanie, premena, Božia vízia jeho vnútro napĺňa,
mení vzťah k Ježišovi i meno zo Saula na Pavla.

I v našom kresťanskom živote musí nastať „blažená slepota“,
obrátenie od hriechu, náboženských veci – na obraz Ježiša,
od tradícii, prekážok a všetkého čo nie je sám živý Kristus,
čo bráni k Ježišovi sa obrátiť a prežívať Krista ako život.

Božím plánom je zjaviť v nás Syna Božieho,
byť Mu vo všetkom podobní – byť obrazom Jeho,
Kristus v nás má žiť – byť stálym životom,
ako oživujúci Svätý Duch v duchu našom.

Byť obrátený znamená tiež vzývať meno Pánovo,
žiť Božiu prítomnosť – trpieť pre Kristovo meno.
To, čo je nám ziskom uznať pre Krista za stratu,
veď On si nás zamiloval – dal najväčšiu obetu.

Cesta k Bohu to nie je cesta rozumu, etiky, či morálky,
nenájdeš ju ani formálnou účasťou akejkoľvek bohoslužby.
Je to osobné rozhodnutie v poslušnosti nasledovať Krista,
s úprimnou, pokornou a očistenou mysľou dieťaťa.

Tvoje ego, tvoja myseľ sa poddá Božej vôli,
zriekne sa svojho „ja“, otvorí srdce Ježišovi,
krok za krokom sa tvoje vnútro premieňa,
dokiaľ sa Ježiš nesformuje do plnosti života.

Kresťan si je vedomý, že nie je viac než bežný úd Kristovho Tela,
jeho pýcha je pokorená, nie je viac prekážkou Božieho požehnania.
Nevidí už len svoje prednosti – s úctou druhých pokladá za lepších,
Boh rozdelil dary a schopnosti – Boh ma rád všetkých.

Hľa aké je to blaho, ako je to dobré a Bohu milé,
kde ľudia v harmónii, láske a v bázni Božej bývajú svorne,
zostúpi moc z výsosti – neobmedzený Kristov život do nich,
Božie dielo pokračuje s láskavou, radostnou mocou v nich.