Prečo si skleslá, duša moja?

7. októbra 2016, mil44, Nezaradené

Prečo si skleslá, duša moja,
čo sa deje, aká je toho príčina?
Ráno keď vstávam z postele,
zmietaš sa, hádaš sa, vo mne!

Ja, tvoja duša, utrápená som,
skľúčenosť víťazí nado mnou,
sužuje ma, trápi každá maličkosť,
chorôb pribúda, neviem si pomôcť.

Tak to je stav krušný s vážnym problémom,
veríš duša moja, že si sama toho príčinou?
Zamysli sa nad každou svojou myšlienkou,
či je správna, či ona nie je toho dôvodom.

Pozri na šťastných ľudí, ktorí nechorejú,
nič si nepripustia, ničoho sa neobávajú.
Oni sú v pohode, radosťou iskria, žiaria,
sila i um k ním ide, keď si srdcia otvoria.

Slovo má na myseľ mimoriadnu moc,
negatívne myšlienky  spôsobujú nemoc.
Zvýšený stres v tele odolnosť oslabí,
dá sa to k dobru zmeniť behom sekundy.

Preto buďme opatrní v našich skutkoch,
uhnime hriechu, prieku, bolestným pocitom.
Spravme si ladný poriadok vo svojej duši,
zbavme sa špatného svedomia i zlej veci.

Nuž smej sa duša moja len tak, bez dôvodu,
na blázna sa občas hraj, sprav si náladu.
Prinesie to bunkám tela vzácnú harmóniu,
to je šťastná cesta k nášmu uzdraveniu.

A už začni robiť aj iných ľudí lepšími,
buď k sebe a k druhým úprimná, plná lásky.
Vnútorný pokoj, sila, radosť príde zasa,
iba neúnavne napreduj duša moja zdatná.

Tiež, dúfaj vo viere v Pána! Len Mu ver!
Nie svojmu „ ja“, ale Jemu sa do rúk zver.
On nás posilňuje, s láskou pomáha,
len s Ním naša duša natešene zaplesá.