Pred tristo rokmi svetlo sveta uzrelo,
dieťa kráľa španielskeho Karola III.
Najvýznamnejšia to žena habsburskej dynastie,
kľúčová panovníčka v 18. storočí v Uhorskej politike.
.
Podobizeň Márie Terézie nájdeme všade,
ako rázny pohľad bledej okrúhlej tváre.
Rámujú ju drobné lokne, oči modré,
v nabubrených šatách v korpulentnej póze.
.
Ešte ako dievča sa dobrosrdečne veselila,
hrala, spievala, tancovala i zabávala.
Jazdu na koni i jazdecké turnaje v záľube mala,
pod dohľadom Jezuitov sa výučbe venovala.
.
V osemnástich rokoch uzavrela manželstvo plné lásky i úcty,
čo bolo prekvapivo vzácne u vtedajšej šľachty.
Ako silná katolíčka oplývala vysokým morálnym kreditom,
i keď jej manžel František sa flirtom s inými ženami nevyhol.
.
Za 19 rokov sa im narodilo 16 detí,
i v tom je nám vzorom, keď pôrodnosť sa u nás rúti.
Deti viedla k zbožnosti, vyžadovala poslušnosť,
mnohé sa stali osobnosti, užitočné pre spoločnosť.
.
V Prešporku – Pozsony – dnešnej našej Bratislave,
v roku 1741 konala sa jej korunovácia v sv. Dóme,
Uhorský prímas jej svätoštefánsku korunu na hlavu dal,
a po príchode do mesta zavládlo nadšenie – elán – aplauz.
.
S korunováciou panovníčka zdedila i problémy,
vtedajší stav monarchie bol zaostalý, ťarbavý.
Oslabená ekonomika, zanedbané spustnuté provincie,
nedostatočne pripravené vojsko – oj, a vojny začínajúce.
.
Chcela žiť v mieri – vyhnúť sa vojnovým konfliktom,
čo bolo v tých časoch príliš neľahkým problémom.
Tiež zákazmi, zaobchádzaním a tvrdou výchovou,
chcela – no neuspela – asimilovať Rómov.
.
Za 40 rokov jej vlády Tereziánske reformy obstáli,
v každej žitia oblasti, iniciovala pozdvihnutie krajiny.
Nariadila povinnú školskú dochádzku, zrušila mučenie,
zakázala mágiu, čarodejníctvo i hazard na kráľovskom dvore.
.
Vďaka jej osvietenosti život našich predkov sa zlepšil,
Slováci, môžeme byť hrdí, že náš hrad jej trón vlastnil.
Preto, z vďaky poďme, jej zbúrané súsošie obnovme,
a ulicu či námestie po najvzácnejšej panovníčke, nazvime.