Nepotrebujú potechu ani balzam ľudí, 
spoločenstvo s Ježišom napĺňa ich túžby,
ich šťastie nepochádza zo spolku priateľov,
všetky ich potreby majú v Otcovi našom.

My opierame sa o priateľskú ruku, 
ale oni v Milovanom majú záruku,
na načerpanie síl sa im už oddych nežiada,
chváľ duša moja Pána nemenne zaznieva.

Oni už nezháňajú žiadnych poradcov,
ani anjelských duchovných poslov,
oni tvárou v tvár Boha uvidia,
anjeli im nesú všetky žehnania.

Oni netúžia mať viac učiteľov, 
o Bohu hovoria medzi sebou,
nie ako metódu teórie, učenia,
Pán im však dá hojné poznania.

Nepotrebujú lieky, pretože nevravia:
„Ochorel som“, „Zachráňte ma“.
To všetko potrebné v Bohu nájdu,
On sa vždy postará, dá hojnú žatvu. 

My pozeráme na mäso, ktoré sa skazí,
na odev, ktorý vyjde z módy, sa zničí,
oni už nemajú obavy a netúžia mať nové šaty, 
ich biele rúcha žiarou sa lesknú a jedlo nekazí.

My vedrom naberáme vodu zo studne,
oni z prameňa pijú živú vodu voľne,
my máme almužnu pri bráne cára,
oni s ním stolujú ako hostia Kráľa.

Ó, aký slávny, šťastný to čas bude,
keď si nás Hospodin privinie k sebe,
keď len Boh bude našou radosťou,
a duše nám budú žiariť svätosťou.