Temné sily ó, Bože náš, svet ovládli,
aj keď to nevieme už sme im podľahli.
Sužujú nás, trápia, vedú do hriechu,
v radosti, že nie sme schopní prieku.
Mnoho nešťastníkov medzi nami žije,
úsmev im odišiel, mračia sa im tváre.
Z područia sa nevedia vymaniť,
kde si Pane? Už sa nám ani nechce žiť.
Jedni stále fajčia a „čučo“ popíjajú,
keď aj sú zdraví, nepracujú, len žobrajú.
Druhí depresiou trpia nemajúc radosti,
zas iní s peniazmi hazardujú, žijú v hýrivosti.
Mnohí zas pýche, egu podľahli,
do ducha hnevu „Jezábel“ upadli.
Tak sa mnohé rodiny rozvádzajú,
ich deti trpia, bolesť prežívajú.
Istí ľudia majetok hanobia a kradnú,
úspešným závidia a drsne reptajú.
Sú aj takí, čo s chamtivosťou víťazia,
ovládajú ľudí, zbroja a aj vraždia.
Hriešnej sexualite premnohí podľahli,
iní sa zas “gaymi a lesbami“ stali.
Ďalší ich podporujú, právo im ručia,
ó, drahý Bože, už sa zas „Sodoma“ vracia?
Preto sa to deje, lebo sme nezrelí,
obeť Ježiša na kríži do sŕdc sme nevzali,
pokánie nerobíme – ľud sa neznovuzrodil,
od temnej hriešnosti sa neoslobodil.
Ó, Bože, Ty, ktorý miluješ všetkých ľudí,
zažeň Satana, čo nás do temnoty vodí,
konaj, by sme súčasťou Tvojej slávy boli