Spočiň duša moja v Bohu…!

Iba Teba ó, môj Bože, stále v srdci mám,

čoraz bližšie, s nádejou k Tebe rád kráčam.

S Tebou chcem splynúť, žiť už teraz vo večnosti,

tešiť sa na ňu, zažívať ju už v časnosti.

.

Oj, Otče, daj nech nie moja, ale Tvoja vôľa sa deje,

nech zrastám s božským svetom a ponáram sa hlbšie.

Bárs úzkosť, strach a obavy pred ťažkosťami zmiznú,

veď len vnútorným pokojom sa duchovné sily rozvinú.

 .

Tí, čo sa boja budúcnosti, duchovnému rastu prekážajú,

predsa čokoľvek príde, strachom to zmeniť nedokážu.

Len pokojom duše, v úplnom tichu mysle, v ústrety budúcnosti,

si človek len životom v Bohu rozvíja svoje čnosti.

 .

Dal si nám, Otče, veľký dar – „vyššie ja – JEŠUA“,

ktoré je v nás stále mŕtve – preto svet do temnôt upadá.

Naše sebecké túžby sú na prekážku vnútornej dokonalosti,

sú to Diabli, tvrdí nepriatelia, tlačiac nás k zemi bez milosti.

 .

Už nie chamtivosť, nespravodlivosť, ale dobro ku všetkým,

umožňuje žiť život Boží, žiariť nehou, naplnený šťastím.

Pociťovanie Boha v našej duši je neustále potrebné,

tak padne prekážka za prekážkou, k modlitbe pravej dôjdeme.

 .

Len vrúcna modlitba k najlepšiemu nášmu rozvoju nás privádza,

dáva nám uzdravenia, silu vôle, dušu pozdvihuje k nebesám.

Rozohrieva modliacich vnútorným pociťovaním Boha v sebe,

rozjasňuje tváre, rozmnožuje dary a všetko vzácne, dobré.

 .

Keď Boha v sebe máme a seba poznáme v Bohu,

znovuzrodenie získavame, vnímajúc Božiu Pravdu.

Plodné podnety, sny a ideály doposiaľ cudzie sa prebudia,

žiariaca jasnosť, božská vôňa, sladkosť z nebies nás naplnia.

 .

Oj, tak spočiňte duše naše v Bohu! Amen