Aj zo smutného hriešnika sa šťastný človek stáva,
keď princípy ľudské a Pravdy Božie dodržiava.
Ani bôľ a ťažkosti nie sú mu už prekážkou,
raduje sa, teší, každou žitia drobnosťou.
Ovláda svoju pretvárku, pýchu, panovačnosť,
obdivuje úprimnosť, múdrosť a čestnosť.
Srdce mu pesimizmus nerozleptá, cynizmus nerozpoltí,
nezatvrdzuje sa, neľaká sa, bo s Bohom je úspešný.
Chráni sa nevďačnosti, klamstva, lakomosti,
hladný a smädný je po spravodlivosti.
S radosťou vníma dobro, krásu i čaro prírody,
jeho tvár milotou a zbožnosťou žiari.
Opustených povzbudzuje, hladujúcich kŕmi,
odpúšťa a žehná aj tým čo mu ublížili.
Druhým pomáha, iných počúva, pokoj zažíva,
nádej, lásku a radosť s úsmevom rozdáva.
So svojimi ideálmi pevne kráča,
nikto ho nespúta, je slobodný jak vtáča.
Za poznaním celou silou prahne,
pohodlnosť a zbabelosť ho na dno nestiahne.
Šťastný to človek, keď zákony Božie chápe.
Nestarne duchom, naopak, stále viac mladne.
S Trojjediným Bohom je naveky spätý,
niet šťastnejšieho človeka na tejto zemi.