Z nebies zahrmel mohutný hlas:
„Desivé zlo sa tu činí, už dosť mám vás!“
Mňa, Vášho Boha, viac neurážajte,
bo večný trest vás čaká – tak bdejte!“
Akú neprávosť táto generácia zasiala,
také tresty na seba pritiahla.
Či márna to bola obeť Ježišova na kríži,
„keď nekráčali ste s Ním verne všetci?!“
Ego, hrôza a strach všade vládne,
Boží oheň hasne, hrozia nám veci strašné.
Mamona a panovačnosť sa pyšne smejú,
kamenné srdcia zostali, umieráčiky už znejú.
Milióny nevinných ľudí vo vojnách zomierajú,
prestaňte už zbrojiť – ich duše volajú.
Ja, Stvoriteľ, sa pýtam, prečo to robíte?
Prestali ste si vážiť svoje vlastné bytie?
Spamätajte sa, hľadajte riešenie,
ihneď zastavte to nezmyselné zbrojenie!
„Radšej tým, ktorých hlad a chudoba k smrti tlačí,“
počúvajte už – ich hlas do sveta kričí!
A zlostníci, štváči, ďaleko neujdú,
príde pomoc z Ruska, Božiemu súdu prepadnú.
Veď nikto toľko životov neobetoval,
v hroznej svetovej vojne, Rus za nás život dal.
„Ó, drahý Bože, žehnaj svetu i Slovenskej zemi,“
nech žijeme spravodlivo, bez okupačných zbraní!
„Milostivo uhas všetky vojnové požiare,“
nech len Tvoje milosrdenstvo nad nami vládne.
Teraz nás, prosíme, drž vo svojej dlani,
nech Slovensko napreduje v šťastí a pokoji.
Nedovoľ cudzej mocnosti šliapať po našej zemi,
My sme tu Doma, Tebe navždy verní.