Hej pomaly, pomaly,
rôčky utekajte,
by sme si ich užili, ešte dlho žili,
láskou pookriali, hodne milovali.
Ej, tešili sa, tešili,
z vnúčat, z bežných vecí,
nech náš úsmev svieti žiarivo jak hviezdy,
v každej žitia chvíli, aj keď už niet sily.
Bolo to nedávno,
čo sme sa bavili,
šantili, jašili, šibalstvá robili,
mnohých zabávali, radosťou výskali.
Dajže, Bože vlády,
by sme zas omladli,
spievali, tančili, jak devy, mládenci,
ešte ako mladí, jasot rozdávali.
Spomíname radi,
bolo to príjemné,
ušli nám tie rôčky, jak bystré potôčky,
už sa len tešíme, že v nebi sa stretneme.
To Slovensko naše sme si zveľadili,
usilovne s chuťou pracovali.
Činnosť naša úspech mala,
blahý život nám prináša.
V svetoznámej lokalite Dúbravskej Hlavici žijeme,
pred 14 miliónmi rokov tu existovali:
nosorožci, prasloni, žraloci, opice i tulene.
V geologických útvaroch posledného mora,
objavili sa skameneliny lastúrnikov, ulitníkov i iná fauna.
Hoj, Dúbravský seniori radujme sa, tešme,
že sme sa tu zišli, že v Dúbravke žijeme.
Jubileum si užime, stretnutie slávme,
nech sme plní šťastia, nehy, pre ďalšie generácie.