Len intenzita nášho úprimného citu,
len náš silný citový impulz k Hospodinu,
spája nás ľudí s veľkosťou Najvyššieho,
k výšinám povznáša prosbu srdca nášho.
Odlesk tejto veľkosti, ktorý na nás spočinie
je odpoveďou na milujúce Božie jednanie.
A naša modlitba sa nám stáva účinnou,
tak volajme k Bohu s láskou, bázňou i vierou.
Bez tohto spojenia zostáva prosba neúčinná,
a v konaní, myslení i hodnotách je úbohá.
Zbytočné je len naše slovné odriekanie,
keď chýba: prosba, vďačnosť, chvála a uctievanie.
Nech prosba naša s túžbou k výšinám sa nesie,
aby odtiaľ priniesla pomoc – zmilovanie,
kde môžeme dostať vypočutie,
keď prežívame ťažkosti, bolesti i trápenie.
Oj, vďačnosť nášho srdca – vďačnosť,
buď zjavná i za každú drobnosť,
vysielať ju smerom k Jedinému,
z ktorého milosti dary k nám prichádzajú.
Ďakujme, že žijeme v mieri i v pokoji,
že sme zdraví, aj keď prichádzajú choroby,
že máme dostatok chleba a netrpíme biedou,
v prítomnosti milujúcich blízkych i priateľov.
Za radosť zo života, ktorú pociťujeme!
Za rodinu! Za krásu prírody! Za svoje bytie!
Že môžeme vzlietnuť až k trónu Najvyššieho,
za všetko čo dostávame od Tvorcu premilého.
Oj, a Božia vznešenosť, Moc, Múdrosť,
Jeho Dobrota i Jeho Spravodlivosť,
Veľkosť a nekonečnosť Jeho Lásky,
nech sú oslávené živou pietou chvály.
A Pána svätiť – ako praktizujú anjeli v nebi,
obyvatelia kráľovstva nebeského k Jeho cti,
radostnou chválou, srdcom i činom,
úprimne čistým a svätým životom.
Uctievanie Božej Trojice do výšin povznáša,
keď spontánnosť nám do krvi vchádza.
A keď sa v duchu aj anjelsky modlíme,
úsmevom, šťastím seba i iných obdaríme.
A tak porastieme ako vínna réva,
do výšky ducha, prinášajúc úrodu dobra.
Oči sa nám otvoria pre vôľu Božiu,
ako žiť a znášať každú, aj ťažkú rolu.
Činy naše sa tak čistotou, krásou zaskvejú
a spravodlivosťou i láskou rozkvitnú.
Nie je pre nás väčšej blaženosti na zemi,
ako stále prežívanie láskavej Božej vernosti!