Pokorne volám ó, drahý Otče môj,
unavený som robiť veci vlastnou cestou,
hriech ma rozkladá, pre skutky nečisté,
srdce mám z toho nevýslovne zranené.
Kiež by som vine, pýche odolával,
v Duchu Svätom v láske kráčal,
pozeral na život očami Ježiša,
nech šťastím mi žiari ubolená duša.
Pomôž mi podľa Tvojej vôle žiť,
seba aj iných Tebou povzbudiť,
hoj, dobro iných vyzdvihovať,
ako aj plným dúškom Ťa prežívať.
Kto ku Mne úprimne v bázni volá,
tomu Moja milosť schopnosť dodá,
a keď aj popritom horlivo spieva,
s anjelmi ho očarí poľahoba.
Prijme Moje Božie požehnanie,
nadprirodzenosť – znovuzrodenie.
Bolesť, choroba mu skoro odíde,
ideálna svätá myseľ ním ovládne.
Šťastnú rúču náladu ojojój, zažíva,
s ničím sa netrápi – vieru v Boha má.
Pýchu, vinu, zlobu od seba odháňa,
pomoc a dary iným s nehou rozdáva.
A zrazu mu zo srdca živá voda tryská,
nevýslovná radosť v ňom jak v kvietku zkvitá.
Vôkol sa čudujú, čo sa to s ním deje,
keď i v ťažkých časoch je plný nádeje.
S Bohom sa raduje a s Ním sa teší,
Trojicu Božiu vo svojom srdci cíti.
Oj, Otče náš, pomôž nám takto žiť,
že začneme k dobru seba i svet meniť.