Moje srdce po celý deň jasá,
chválim Ťa Otče, radujem sa,
vyslobodenie svoje prežívam,
spravodlivosť Ježišovu oblečenú mám.
Cez údolie sĺz ma Boh vedie,
je to neraz priveľmi ťažké.
Bôle či skúšky už ma neotrasú,
útočisko mám v Božom Duchu.
S bázňou a chvením konám spasenie,
v Syna Božieho žijem vo viere,
On si ma zamiloval, som Jeho,
On vydal za mňa Seba samého.
Spasiteľná krv Kristova,
ma od viny i hriechu očistila,
staré veci, vďaka Tebe Otče, pominuli,
a hľa vzácne, Tvoje Božie sa otvorili.
Oj, nuž majme túžbu vždy cnostne žiť,
šťastím jasať a pritom pokorným byť,
vzácnymi vlastnosťami rozkvitať,
seba aj iných láskou dojímať.
Potešiť Božími postojmi,
v bázni očakávať na Božie milosti,
žiariť milotou, úsmevom i radosťou,
ale najmä vľúdnou láskavosťou.
Úprimne hľadieť na Hospodina
a spoznávať, čo je Jeho dobrota.
To hrejivé dotknutie na strune nášho srdca,
až zazneje: „Dieťa moje, milujem ťa“.