Srdce, duch i telo moje,
vznáša sa k Tebe ó, môj Bože.
Vžívam sa do tohto okamžiku,
dostávam od Teba pomoc i silu.
Ty si môj štít i slnko v srdci,
milosť Tvoja stále ma plní,
láska je štedrá, prevzácna,
zalieva ma hojne zhlboka.
Len s Tebou sa cítim prospešne,
aj pri bôli je mi pri Tebe príjemne.
Prevzácne požehnanie mi dávaš,
žiarivý úsmev od Teba mávam.
Hoj, žiť s Tebou aj v Kráľovstve Božom,
kde kraľuje Ježiš so svätým Duchom,
a anjeli plnia Tvoju drahocennú rolu,
och, to je šťastie, pre našu každú dušu.
Tá nádhera, to milé potešenie,
božské úchvatné veci – zlaté ulice,
príroda sťa čarom – vôňou kvitne,
ej, to je pôžitok – už sa teraz blažme.
Tam v nebesiach, všetko zdobí jas,
znie chválou, láskou každý hlas,
chceme raz prísť, vidieť Tvoju tvár,
vrúcne šepkáme – Pane prijmi nás.
So svojimi blízkymi sa tam stretneme,
pospomíname ako sme žili príjemne,
ako si nás viedol k svätému životu,
čo dodávalo nám vytúženú dobrotu.
Teda my úbohí hriešnici – pokorme sa,
krvou Baránka – prosiac – obieľme sa!
Zajasáme s vďakou pred Božím trónom,
vzplanieme ój, Božou nebeskou slávou.