Kraj tento je kolískou pracovitého ľudu,
vznešená idea všeslovanstva vznikla tu.
Z jeho lona vyšli najnadanejší stúpenci,
z jeho krvi hlásatelia najslávnejší.
Slováci takmer tvoria stred Slovanstva,
slovanské nárečie sa tu zlieva,
sú kolískou Slovanstva v Európe,
z tohto daru Božieho vrúcne sa tešme.
Prisťahovavší sa Slováci (Sclavini)
usadili sa pod (Tata-hora) Tatrami,
a pod (Mat-hora) Matrou
volali sa národom „Uhor“, Uhorskom.
Diplomatickým jazykom v Uhorsku bola latinčina,
tá sa spevom k nám sťahovaných husitov v češtinu menila.
Naši významní literárni tvorcovia ju postupne menili,
založili Maticu slovenskú a slovenčinu nám uzákonili.
Zaleskla sa zornička duševného znovuzrodenia,
postavili sa bez cudzej pomoci tri gymnázia,
v Revúcej, v Kláštore pod Znievom a v Martine.
Na vybudovaní Budína je liptovské murárstvo hrdé.
Očiam naším sa reťaz nebotyčných Tatier javí,
v podobe polmesiaca sa vo vznešených obrysoch zračí,
Kriváň, Gerlach, Lomnický štít, či ďaľší,
sú potešením pre nás i pre cudzích ľudí.
Na nedostupných skalných štítoch,
sídlach to kamzíkov a kráľovských orlov,
zo skaly na skalu kamzíci umne poskakujú,
a vtáci im pritom rezko a svižne čvirikajú.
Potôčik Belá spod Kriváňa steká,
čistá, studená a aj v pití chutná,
pstruhy, lipne v nej plávajú,
Liptáci ich lovia na šmačnú večeru.
Vidíme rumy strmého Devína,
prvých Vierozvestcov sídla,
lysých Hôľ s Čertovou svadbou,
iných i vznešených Bielych hôr.
Popod vrchy preteká kľukatý Váh,
v čarokrásnom údolí – lahodí nám.
Mútna Morava, spevný Hron,
spoločne vo vlnách tonú Dunajom.
Každá župa vynikala vyrábaním rôznych výrobkov,
Orava plátenníkov, Hont hrnčiarov, Liptov sklárov,
Zvolenská „zvončiari“ zhotovujú zvonce pre kravy a ovce,
Spiš „hrnce plátať, drôtovať“ so zvolaním putoval po svete.
Slovenské syry „oštiepka“ a „bryndza“,
sú obľúbeným jedlom po kútoch sveta.
Emotívny ľubozvučný cengot zaznieva,
kravy, ovce s pastiermi po holiach chodia.
Strežie pasák stádo svoje,
dúm na fujare vyludzuje,
od skál sa zvuky zádumčivo odrážajú,
milo potom do dediniek zaznievajú.
Samopašný hlas piesni a výskot žencov,
vystupujúci dym z ohňa kočujúcich Cigáňov,
hej, a čarovné kroje v každej obci orginálne tvorené
no a opasky horniakov, oj, kovové, zdobené, široké.
Najväčším naším bohatstvom sú nepochybne lesy,
ale i ťažba z rudných a uhoľných baní.
K hlavnému mestu Uhier sa drevo plťami plaví,
pri Strečne vo Váhu však krútňava mnohým hrozí.
Hej pod Kriváňom sa šťastný ľud rodí,
po štítoch prechádza – horolezecky ich lozí,
čistý vzduch dýchať – oj to je radosť,
telo takto silnieť, tešiac sa prírodou.
Kde-tu sa zachovali staroslovenské typy,
pevného svalovitého tela – bezprostrednej veľkosti,
bielej pleti, modrých očí,
plavých dlhých vlasov – dobrosrdečnosti.
Ľud je trpezlivý priam holubičia povaha,
a pritom pracovitý až do úmoru tela.
Deti vychovávali vychovávatelia v dome,
vštepovali im humanitu a pokrok vo vede.
Slovensko je bohaté na národné zvyky,
piesne, príslovia, hry, obyčaje, rozprávky.
Nech tento stručný popis minulosti,
inšpiruje Vás k vašej šťastnej budúcnosti.
Chválime a velebíme Ťa Božia Trojica,
za tento vzácny dar, čo si nám dala,
nech Tvoja milosť Slovensko vedie,
by sme večné časy žili pri Tebe.