Len náš Boh najlepšie vie, čo pre nás dobré je,
On k nám stále hovorí, len my však prázdni sme.
Nedokážeme pre náš postoj vnímať Jeho hlas,
preto ten bôľ, utrpenie a mnohá ťažkosť v nás.
Boh nám dáva impulz, diabol popud tiež,
tak koho poslúchneš a za kým pôjdeš?
Tak, ako sa rozhodneš? Ovplyvníš život svoj,
budeš buď šampión, či zúfalý tvor.
V našej mysli začína bojisko bezradné,
prefíkaný diabol sľubuje veci absurdné.
„Budeš to mať so mnou ľahké, len mi ver,
vychutnáš si, čo len ráčiš, tak sa mi zver.“
Zo začiatku sa s ním darí, veď aj on má moc,
vášne, mamona nás ovládnu, až stratíme súdnosť.
V srdci máme neprávosti, podlosť, mrzkosť, pýchu,
zabudneme na dôstojnosť, poddáme sa hriechu.
Keď však príde utrpenie, či premnohá ťažkosť,
diabol už viac nepomáha, veď vyhráva krutosť.
Z naivity a úbohosti sa nám už len smeje,
a my v strachu zúfame si, čo za zlo sa deje.
Ó, Bože, hynieme, zasiahni, zachráň nás,
rúcha si trháme, zmiluj sa, buď pri nás!
Myseľ máme zaslepenú, stali sme sa bezmocní,
svetu sme viac verili. Zvráť to,Otče! Zatras nami!
Nedajme sa viac formovať týmto lživým svetom,
k Božiemu obrazu meňme sa Božím slovom.
Uniknime hriechu, pomste, kráčajme s Kristom,
buďme citliví na hlas Boží, kraľujme nad mysľou.
Duch našej tvorivosti počne sa v nás prebúdzať,
prinesie nám osvietenosť, múdrosť pre náš rast.
Dozrejeme v tucty plodov sladkých ako med,
Božia prítomnosť v nás začne zachraňovať svet.
Celá debata | RSS tejto debaty