Moja ranná modlitba

Neboj sa, veď s tebou stále Som,

odkedy si uzrel svetlo sveta.

Meno tvoje v dlani vyryté mám,

Syna svojho som za teba obetoval.

Neboj sa, veď s tebou stále Som,

netráp sa už viacej sám.

Srdce moje túži za tvojím,

lásku svoju ti neustále posielam.

Neboj sa, veď s tebou stále Som,

stvoril som si ťa pre seba.

Vyznaj mi svoje prehry a trápenia,

jednoducho len pomoc moju očakávaj.

Padni na kolená a kajúcne sa modli,

pros o odpustenie svojich vín.

Krv Kristova očisťuje ťa od hriechu,

som s tebou, ja Boh Otec, Boh Duch a Boh Syn.

Prijmi do ducha môjho Ducha s Ním,

modlením úprimným, vzdychaním nevýslovným.

Oživíš od hriechu telo svoje smrteľné,

nebudeš zmýšľať telesne, ale v Duchu Božom, duchovne.

Pokor sa a odvráť od svojich zlých ciest,

zostaň sťa víťaz pokorený a zlomený.

Začneš rásť v láske i v odpúšťaní,

radovať sa radosťou plnou Božej slávy.

Len mi ver, že s tebou stále Som,

a srdce čisté stále túž mať,

hľadaj tvár Božiu – prítomnosť moju,

som tvoj Otec, večne chcem s tebou prebývať.

…..

Keď som pred 11 rokmi len začínal písať básne, dostala sa táto báseň ku kňazovi Antonovi Srholcovi.

On ju niekoľko kráť v kostole v Pod. Biskupiciach rečnil, čo ma veľmi povzbudilo k ich písaniu.