Moja ranná modlitba

Pusto, smutno, prázdno, tmavo,

na počiatku to bolo takto.

Boh povedal: Nech je svetlo,

svetlo bolo a dobrým sa stalo.

Vstaň, zaskvej sa, svetlo Božie vchádza,

Pánova sláva nad tebou vychádza.

Vráť sa z mrákavy – lúč svetla pohliadni,

by padli tmy diabli a svetlo ti už nebrali.

A zore  vyšľahne uzdravujúce svetlo,

rany  sa zocelia rýchlo, iste, isto,

lebo  keď lúče žiaria – zázraky sa dejú,

vyslobodenie prichádza aj choroby miznú.

Keď nastanú problémy, ťažkosti,

v bázni Boha pros o svetlo milosti.

Každý hriešnik kajá sa, keď je v žiare Pána,

i neverec v svetle Božom,  slávu Mu dáva.

Už nemaj povýšenecký pohľad a srdce naduté,

diabli to majú za svetlo, je to hriešne, protivné.

Len spravodlivých, úprimného srdca,

zachráni jas tváre nášho Otca.

Keď je svetlo Pán, koho sa máš báť,

On  je tvoj ochranca, prestaň sa triasť.

Hocčo si v srdci umieniš – zdarí sa ti,

na cestách povedie ťa a svetlom osvieti.

A Boh  vloží  oheň do tvojho ducha,

by dielo konala Jeho svätá  ruka,

spravodlivosť Božia pôjde pred tebou,

a sláva Hospodinova vzrastie za tebou.  

Keď ti bude svetlo žiariť  v duchu,

vyjadríš  Božiu moc a Jeho dobrotu.

Keď žiarom žiariš  – problémy umenšúvaš,

Vianoce denne máš – každú ťažkosť zvládaš.

Darované sú nám preveľké, predrahé Božie sľúbenia,

by sme sa stali účastnými vzácneho Božieho imania.

Preto Boha chváľme, prosme o ducha múdrosti a zjavenia,

kiež Božím zámerom rozumieme, až radosť v nás rozžiarlia.