Moja ranná modlitba

 Keď sa zdá slnko prihorúce,

si  tieňom mojím drahý Pane,

sychravý vietor keď na mňa duje,

si útulné  vzácne závetrie moje.

V Tvojej sile  prechádzam s ľahkosťou údolím temnoty,

keď ma požehnávaš, keď sviecou mojím nohám si len Ty.

Pomáhaš mi, keď mi už slzy vôbec nestačia,

keď sa mi nič nedarí  a  som plný zúfalstva.

Ty všetko môžeš, Ty vieš i privinúť si nás chceš,

si obrovská liaheň lásky, nad ktorú už nič niet,

Ty tešíš sa z nás keď sa nám menia naše životy,

keď Ježiš žije v nás a my sme  Tvoje Božie deti.

Svojím životom  chcem Ti Otče spôsobovať radosť,

veď ma  vo všetkom požehnávaš,  dávaš mi hojnosť.

Dotknúť sa Tvojho srdca, byť v Tvojej blízkosti,

i keď som ako bežný ľudský tvor  plný slabosti.

Daruj mi Duchu Svätý, takú silu a dobrotivú lásku,

akú mal Ježiš Kristus Syn Boží  k Nebeskému Otcu,

nech môj život je podľa Božej vôle – žiť vo svätosti,

nech som plný pokoja, lásky a nie obáv,  hriešnosti.

I Tvoje  Božie srdce, Abba Otče túži po mne,

Ty si ma skôr miloval – ako som bol na svete,

pomôž mi túto vzájomnú lásku viac cítiť, prehlbovať,

môcť sa mojou  krehkou láskou – Tvojho srdca Otče dotýkať.

Moja  pozemská púť pomaly končí, ale v Teba sa Bože nádejam,

do Tvojich svätých rúk svojho ducha,  svoju dušu porúčam,.

Nebeská večná vlasť ma mámi – úž teraz sa ňou nevšedne blažím

nečudujem sa tým, ktorí ju na okamih zažili, že sa už nechcú vrátiť.

…

Ale kým tu ešte žijem, bár šťastný čas hoj užívam,

v Božej múdrosti a sile ako skalný orol vzlietam.

Láska, radosť, nech sa množí, pokoj, elán, žíť a mať,

potešovať, povzbudzovať, s Tebou sa Otče radovať.