Keď sa zdá slnko prihorúce,
si tieňom mojím drahý Pane,
sychravý vietor keď na mňa duje,
si útulné vzácne závetrie moje.
V Tvojej sile prechádzam s ľahkosťou údolím temnoty,
keď ma požehnávaš, keď sviecou mojím nohám si len Ty.
Pomáhaš mi, keď mi už slzy vôbec nestačia,
keď sa mi nič nedarí a som plný zúfalstva.
Ty všetko môžeš, Ty vieš i privinúť si nás chceš,
si obrovská liaheň lásky, nad ktorú už nič niet,
Ty tešíš sa z nás keď sa nám menia naše životy,
keď Ježiš žije v nás a my sme Tvoje Božie deti.
Svojím životom chcem Ti Otče spôsobovať radosť,
veď ma vo všetkom požehnávaš, dávaš mi hojnosť.
Dotknúť sa Tvojho srdca, byť v Tvojej blízkosti,
i keď som ako bežný ľudský tvor plný slabosti.
Daruj mi Duchu Svätý, takú silu a dobrotivú lásku,
akú mal Ježiš Kristus Syn Boží k Nebeskému Otcu,
nech môj život je podľa Božej vôle – žiť vo svätosti,
nech som plný pokoja, lásky a nie obáv, hriešnosti.
I Tvoje Božie srdce, Abba Otče túži po mne,
Ty si ma skôr miloval – ako som bol na svete,
pomôž mi túto vzájomnú lásku viac cítiť, prehlbovať,
môcť sa mojou krehkou láskou – Tvojho srdca Otče dotýkať.
Moja pozemská púť pomaly končí, ale v Teba sa Bože nádejam,
do Tvojich svätých rúk svojho ducha, svoju dušu porúčam,.
Nebeská večná vlasť ma mámi – úž teraz sa ňou nevšedne blažím
nečudujem sa tým, ktorí ju na okamih zažili, že sa už nechcú vrátiť.
…
Ale kým tu ešte žijem, bár šťastný čas hoj užívam,
v Božej múdrosti a sile ako skalný orol vzlietam.
Láska, radosť, nech sa množí, pokoj, elán, žíť a mať,
potešovať, povzbudzovať, s Tebou sa Otče radovať.
Celá debata | RSS tejto debaty