Moja ranná modlitba

Na svojom lôžku o Tebe, ó, Bože dňom i nocou rozjímam,
do duchovných schopností svoj rozum, vôľu, srdce zapájam.
Môj ľudský duch sa snaží pochopiť Tvoj zámer so mnou,
meditujem, veď je to účinnejší spôsob, ako modlitba slov.

Už ranní kresťania Božiu Pravdu v duchu rozjímali,
žili spravodlivo, čestne, vrúcnou láskou sa milovali.
Vo svojom vnútri prítomnosť Božiu hojne zažívali,
pomazaní vzácni Boží služobníci sa z nich stavali.

Meditácie, rozjímanie, kontemplácie, hĺbanie
či hovorenie v iných jazykoch, ako Božie slovo káže,
majú pre ľudstvo zhodné, prevratné duchovné ciele,
rozvinúť myseľ, byť citlivý na Boží hlas, Božie srdce.

Meditovať sa bránime, vraj to nie je kresťanským zvykom,
praktizujú to len nekresťania, tak dajme tomu zbohom.
Nuž pravda je iná, meditácia nám myseľ formuje,
láskou kyprí, vznešenosť vnáša, šľachtí ústrojne.

Ma-ra-na-tha, Ma-ra-na-tha, Ma-ra-na-tha,… (Pane príď),
takúto mantru sa modlil prvý kresťan, neskôr len mních.
Zľahka zavrel oči, pokojne, spriama posadil sa,
v duchu opakujúc mantry, ostal bdelý, uvoľnil sa.

Ma-ra-na-tha,… v mysli s ľahkosťou vyslovoval,
ráno i večer takto asi dvadsať minút sa modlieval.
Nemal žiadne predstavy, nad ničím nepremýšľal,
iba ako duch mu mantru hovorí, to v srdci vnímal.

Ma-ra-na-tha,… slabiky rovnej dĺžky vyslovenej,
pomôžu pri upokojení našej mysle rozptýlenej.
Opakovaním – do hlbšieho ticha dostávame sa,
priam k prostote dieťaťa, očista srdca deje sa.

Vo svojom vnútri si takto vzácny stav tvorime,
zažívame Božiu milosť, liečime sa a vzpružíme.
Láskavou radosťou žiarime, pozitívne zmýšľame,
úspešní tu na zemi i pre večnosť sa stávame.