Moja ranná modlitba

Len človek zmenený Kráľovstvo nebeské uzrie,
on už svojej túžbe mŕtvy je, srdce má čisté, Božie.
Netrápi sa už ničím, na svoju minulosť zabudol,
Ducha už nezarmucuje, stal sa Božím dieťaťom.

Ježiš žije v ňom a s Ním sa cíti blažený,
sebadôverou aj silou rastie do Jeho podoby.
Intímne sa s Bohom rozpráva, radí, plače i teší,
kríž života sťa bremeno v nádeji s Ním nosí.

V svojom žitia dianí sa verne Bohu oddáva,
s Ním má súlad, dôveru, úprimne sa Mu vyznáva.
Duch Pánov ho do úspechu a Božích vízií vedie,
zažíva s Ním vzácne požehnanie i šťastné chvíle.

On ho inšpiruje, čo, kedy, kde a ako robiť,
ako Bohu i ľuďom rozhodne, múdro slúžiť.
Volá ho: „Poď srdcom s Ježišom Boha chváliť,
ďakovať Mu, velebiť Ho, s Ním sväte chodiť“.

Už sa s ničím nesužuje, tak Satan stráca šance,
i keď on stále striehne, kedy v hriech upadne.
On očakáva našu slabosť a ihneď zasiahne,
preto buďme opatrní, týrať sa ním nedajme.

Predsa, keď hriech vystrčí rožky, cíti sa skazene,
v úprimnej pokore hneď prosí, k očiste, k náprave.
Zmiluj sa, zachráň ma, ó, Bože, nech sa mi vzťah navráti,
by pekelník bol vyhnaný a hriešnik v Tvojom náručí.

Oj, požehnaný to človek, ktorý takto vzácne kráča,
všetkým s láskou odpúšťa i núdznym pomoc dáva.
Pomazaním, dobrotou, úsmevom i šťastím žiari,
len taký už tu nebo zažíva, len títo budú spasení.