Moja ranná modlitba

Zoznámil som sa s troma osobnosťami,
armádny kapitán, čo velil i v zahraničí,
stavbár, ktorý staval slávne hotely,
lekár, čo liečil srdce prezidentovi.

Majú svojho spoločného holiča dobráka Lacka,
ktorý po zástavkách vešia duchovné srdcia.
Nuž, kde žijú a spia tieto bývalé osobnosti?
Na námestí, na lavičke, kde trávia dni i noci.

Pýtam sa ich: „Chlapi, a to vám nevadí,
že muži s titulmi, žijete ako blázni?
Kde je vaša hrdosť, že ste na ulici?“
„Netrep nám tu, my sme tu ako v práci!“

„O nič sa nestaráme, žijeme v dostatku,
lacné „čučo“ popíjame, to nám robí náladu.
Rozhodli sme sa takto, bo už nik nás nechce,
mne ako lekárovi, všade zatvorili dvere.“

Temným silám podľahli, alkoholikmi sa stali,
zlo spáchali, tak ich blížni tiež odmietli.
Ó, Bože, odpusť im, zmiluj sa, otvor im oči,
nech ich už ten diabolský nápoj viac neničí.

Zatiaľ len stavbár súhlasil, aby som sa s ním modlil,
v mene krvi Ježišovej moc závislosti v ňom zlomil.
Ej, potešil sa, cítil hrejivú lásku, milosť Božiu,
modlime sa, nech stratení sa navrátia k Bohu.

Sám človek sa rozhoduje, ako bude tu i večnosť žiť,
ktorou cestou sa vyberie, či blažiť, alebo žízniť.
Aký postoj dnes zaujme, tam sa zajtra ocitne,
Boh nám daroval slobodu, tak triezvo konajme .

Kráľ Saul mal pre úspech úžasný potenciál,
Boh ho vyvolil, pomazal, no on s Ním nekráčal.
Vošla závisť, nerozumnosť, paranoja, pýcha,
náramne blúdil, padol, tak mu sláva ušla.

Pre náš svojský charakter nie je len dobrý štart,
ale finále, by si bytie úspešne, blažene, zdolal.
Preto, aby sme v živote požehnane uspeli,
láskavo vnímavo cíťme a žime múdro v harmónii…