Moja ranná modlitba

Keď sa bábätko po prvýkrát pousmeje,
každej mamke čarom duša pookreje.
A keď si neskôr smiechom aj vnútro naplní,
každú ranu, každú bolesť, včas zahojí.

Keď aj v dospelosti sa bude smiať,
celý svet sa s ním bude radovať.
Vytvorí tak stálu reťaz milujúcej lásky,
by sa všetkým ľuďom zdal život krásny.

Úsmevom si môžeš život predĺžiť,
a svoj vzhľad duchovne skrášliť.
Depresia a škodiaca sila pominie,
radosť, zdravie a optimizmus, nastane.

Preto majme úsmev v očiach, v tvári,
aby sa aj hviezdy s nami hrali.
Spravodlivo, čestne žiť, sväte milovať,
povznesie to nás, Nebesá i našu krásnu vlasť.

Tešme jeden druhého svojím úsmevom,
prinášajme zmenu žitia do našich životov.
Nečakajme, až nás iní k tomu povedú,
začnime tak sami žehnať človek človeku.

A keď ti už život predkladá dôvod na plač,
ukáž mu, že máš tisíc a jeden dôvodov sa smiať.
Veď veľké veci ťažko dosiahneš chladnosťou,
len milým úsmevom – duchovnou zrelosťou.

Aby sme raz mohli povedať, oj krásny život sme žili,
úsmev rozdávali, mnohých milovali, požehnanie priali.
Keď život náš sa ku koncu bytia schýli,
nech ďakujem znie v tejto svätej chvíli.