Moja ranná modlitba

Oj, už tretina tisícročia v Európe uplynula,

čo Moslimská ríša násilím k nám nevkročila.

Veď ak by vkročila, tak krásne nohy devy,

by sme na ulici nevideli  viac už  nikdy.

.

Tristotisícová armáda Osmanskej ríše,

dorazila pred kresťanské brány Viedne,

s cieľom džihádu – „zástupcu Alaha“ na Zemi –

podmaniť kresťanskú Európu vyznávačmi islamu.

Ak padne Viedeň – tak padne i Matka Cirkev – Rím,

prenikne náboženstvo – Islam – do európskych končín…

Dva mesiace čelili presile chrabrí obrancovia Viedne,

vydýchnuť im nedalo nemilosrdné turecké zovretie.

.

Prichádza na pomoc s tridsiatimi tisícimi husármi, 

záchranca – poľský kráľ Ján III. Sobieski.

S Osmanmi mal skúsenosť – tak stal sa veliteľom,

k účasti ho viazala zmluva s cisárom Leopoldom.

.

Ako búrkové mračná z úpätia Schafbergu,

na svitaní 12. septembra 1683. roku,

na čele s poľským kráľom jazdci vyrážajú,

a Osmanov triumfálne – zázračne – porážajú.

.

Moc Kristovho kríža k ťažkému víťazstvu pomohla,

na vrchole kopca ho držal mních Marko z Aviana.

Ostrý boj zúril, delá strieľali – no on tam s krížom stál,

ráno pred bojom, so Sobieskym, svätú omšu vykonal.

. 

„Veni, vidi, Deus vicit“,

prišiel som, videl som, Boh zvíťazil.

Takto kráľ Sobieski celé vojsko oslovil,

po víťaznom útoku vo Viedni na Turkov.

.

Veľkovezír turecký Kara Mustafa ušiel zo stanu,

aj so „svätou“ zelenou zástavou proroka Islamu.

Mienil ju vyvesiť nad najväčším chrámom Viedne –

nestalo sa – vojsko s ním zutekalo porazené.

Už od 8. storočia prenikal  k nám Islam – do bojov:

V r. 1389, v bitke na Kosovom poli porazili Srbov,

V r. 1444,  pri Varne porazili Poliakov, Čechov, Uhrov,

V r. 1453,  padol Carihrad, porazili „Byzantíncov“.

V r.  1526, v bitke pri Moháči porazili uhorských vojakov,

dobytie Viedne bolo ich dávnou pachtivou túžbou.

Malo veľký vojenský význam – vládnuť nad Európou,

kresťanstvo vykynožiť, žiť životom moslimov.

Buďme Bohu vďační, že bitku pri Viedni vyhrali

poľsko – rakúsko – nemecko – kresťanské krajiny.

Pápež Inocent XI. – 12. september slávne povýšil,

na sviatok „Panny Márie“, by sa s Ježišom oslávil.