Mnohé skúšky, ťažkosti, boje, sme prehrali,
zranili nás, až sme sa nešťastnými stali,
bo hrôza, úzkosť, tieseň v nás zavládli,
keďže sme úzkou – Božou cestou nešli.
Pevne zväzuje ruky postoj strachu,
že až sme neschopní dobrého skutku.
Kto nás môže zachrániť z desivej reality?
Len Boh, iba On mení k dobru životy.
Temné sily sa tešia keď sa desíme,
oni nad nami panujú a my padáme.
Keď nám chýba dôvera v Božiu pomoc,
len s Ňou sa staneme aj my víťaziaca moc.
Náš strach je aj Božia skúška v Jeho vieru,
je to pre naše posilnenie, žiť len a len Jemu.
Tak zmeňme rázne naše zlé zmýšľanie,
buďme jak Dávid – Goliášov sa nebojme!
V bázni, pokore a v plači, prosme Božiu Trojicu,
nech v nás naplní Jej víťaznú Božiu silu.
Horor, des, čo ma ničíš – z môjho vnútra vypadni!
V mene krvi Kristovej lámem tvoju moc, tak zmizni!
Vykročme s odvahou smelo do každého boja,
verme, že náš Boh nám nebojácnosť vždy dodá.
Či je to choroba, bolesť, neduh, útok, trápenie,
Hospodin všetko poráža keď Mu dôverujeme.
Oj, vďaka Ti Bože, že nám takú možnosť dávaš,
veď Ty aj pri našej malej viere „hory prenášaš“.
Daj Otče, by sme nepoľavili a stáli pevne s Tebou,
nech žijeme šťastne, nech sme Tvojím vzorom.
Celá debata | RSS tejto debaty