Moja ranná modlitba

Božie divy pod Kriváňom
.

Pod Tatranským Kriváňom,
z topiacich sa horských snehov,
z častých prudkých lejakov,
tečie bystrá rieka Belá,
do biela spenená, čistá,
štedrá, chladná, nespútaná.
.
Divočiaca pri povodni,
valí, brúsi si balvany,
a v nej svahom všetko prúdi.
Na rafting je užívaná,
ako dravá, nebezpečná,
odvážlivcom vzácno chutná.
.
Pstruhy, lipne, jemné ryby,
plávajú v nej a my s nimi.
Oj, tešia sa z nej Liptáci.
Špliechame si a plávame,
z tej vodičky popíjame,
detskú radosť zažívame.
.
V tej pohode spoza kríčka,
svorka vlkov nás sliedila,
smelo sa k nám priblížili,
by nás deti pojesť mohli.
Hladní boli, krvilační,
cerili si na nás zuby.
.
Zbadali sme, čo sa deje,
ostali sme bez nádeje,
či to vôbec prežijeme?
Triasli sme sa, v očiach slzy,
plní obáv, strachu, hrôzy,
končí sa nám život krátky.
.
Hor sa, poďme sa zachrániť
do rieky ponoriť, skočiť,
či na stromy povyliezať.
Však vlci sa začnú hýbať.
Tak čo ideme urobiť,
nedokážeme sa už skryť?
.
A tu zrazu zvesť zaznela
buď mi verná mládež moja,
volaj ku Mne, srdcom pros,
zostúpim k vám na pomoc.
Ostali sme udivení,
v bázni sme sa pomodlili.
.
Prišla rata, rýchlo, skoro,
stádo vlkov zutekalo.
Sami boli zaskočení,
kto to pri nás v moci stojí.
Bol to Pastier vplyvný, silný,
ktorý koná Božie divy.
.
Srdcia nám zahoreli,
Božou láskou rozžiarili.
Je to radosť prenesmierna,
že sme priateľmi Ježiša.
Keď sa k Nemu obraciame,
vstúpi pre nás požehnanie.
.
Ej, aj vtáci štebotali,
a aj kvietky rozvoňali,
radosť, radosť nad radosti,
skákali sme v dojatosti.
Božiu pomoc dostávame,
keď Boh sa nám Kráľom stane.