Moja ranná modlitba

V roku 2018 si Slovensko i Európa významné míľniky pripomínajú,

oni všetky výrazne zmenili aj našu krásnu podtatranskú krajinu:

100. výročie konca vojny, aj vznik Československa,

50. výročie Pražskej jari, za čo nám aj teraz svet tlieska.

.

Kaskáda bleskov tragických i euforických,

zasiahla Slovensko v rokoch osmičkou končiacich:

1918 – 1938 – 1948 – 1968 – 1998 – padla Mečiarova vláda

– 2018 – spravodlivosť sa predsa dočkala.

.

Dvaja Slováci – veľké vzácne osobnosti,

v dejinách našich sa zvlášť vyznamenali.

Slováci to boli v skutku roduverní,

obdiv si získali za prínos nesmierny.

.

Milan Rastislav Štefánik – astronóm, pilot, diplomat,

osudom určený hrdinom sa mal stať.

Miloval svoju vlasť, krajinu rodnú,

nechcel vidieť nič, len zem slobodnú.

.

Jeho srdce vzácne, ho vždy napred viedlo,

keď v Európe sa rozpútalo vojnové peklo.

Ligot svojich milovaných hviezd za front vymenil,

vedel, že slobodu si treba zaslúžiť – len po mieri túžil.

.

Alexander Dubček – veľký politik, filantrop a humanista

o spoločnosti „s ľudskou tvárou“ sníval dozaista.

Nádej na slobodu však zostala stáť na mŕtvom bode,

vtedy nám čas neprial, aby došlo k zhode.

.

Sny aj naše priania mnohoročné,

však rozdrvili do rána tanky „spojenecké“.

Sloboda dostala vtedy „červenú“,

museli sme si prežiť skúsenosť bolestnú.

.

S úctou si na dvoch velikánov spomínajme,

ich sny sa plnia, slobodu si užívajme.

I keď nás trápia anarchia, korupcia, neprávosť,

veríme, že nakoniec vždy zvíťazí čestnosť.

.

Oj, drahý Bože náš, krajinku našu, Ti do rúk porúčame,

Milosťou svojou ju žehnaj, nech šťastne žijeme.

Ďakujeme Ti za Štefánika, Dubčeka a ďalších vzácnych bratov,

nech máme viac takých Tebou vyvolených synov.