Moja ranná modlitba

Z nebies zahrmel mohutný hlas:

„Desivé zlo sa tu činí, už dosť mám vás!“

Mňa, Vášho Boha, viac neurážajte,

bo večný trest vás čaká – tak bdejte!“

Akú neprávosť táto generácia zasiala,

také tresty na seba pritiahla.

Či márna to bola obeť Ježišova na kríži,

„keď nekráčali ste s Ním verne všetci?!“

Ego, hrôza a strach všade vládne,

Boží oheň hasne, hrozia nám veci strašné.

Mamona a panovačnosť sa pyšne smejú,

kamenné srdcia zostali, umieráčiky už znejú.

Milióny nevinných ľudí vo vojnách zomierajú,

prestaňte už zbrojiť – ich duše volajú.

Ja, Stvoriteľ, sa pýtam, prečo to robíte?

Prestali ste si vážiť svoje vlastné bytie?

Spamätajte sa, hľadajte riešenie,

ihneď zastavte to nezmyselné zbrojenie!

„Radšej tým, ktorých hlad a chudoba k smrti tlačí,“

počúvajte už – ich hlas do sveta kričí!

A zlostníci, štváči, ďaleko neujdú,

príde pomoc z Ruska, Božiemu súdu prepadnú.

Veď nikto toľko životov neobetoval,

v hroznej svetovej vojne, Rus za nás život dal.

„Ó, drahý Bože, žehnaj svetu i Slovenskej zemi,“

nech žijeme spravodlivo, bez okupačných zbraní!

„Milostivo uhas všetky vojnové požiare,“

nech len Tvoje milosrdenstvo nad nami vládne.

Teraz nás, prosíme, drž vo svojej dlani,

nech Slovensko napreduje v šťastí a pokoji.

Nedovoľ cudzej mocnosti šliapať po našej zemi,

My sme tu Doma, Tebe navždy verní.