Moja ranná modlitba

.
Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc…“ (R 9:17)
.
Slová: „A, neuveď nás do pokušenia“
sa istým ľuďom za pravé nezdajú.
Tvrdia, že Boh nás do pokušenia netlačí,
preto v „Otčenáši“ požadujú úpravy.
.
Lenže, tak ako dieťa školíme, pestujeme,
pre jeho správny ušľachtilý vývoj aj trestáme,
tak aj Boh pre naše dobro dopúšťa pokušenie,
by sme sa zdokonalili podľa Jeho svätej vôle.
.
Náš Stvoriteľ naše meno v dlani vyryté má,
dôkladne nás pozná, aj naše vlasy spočítané má.
On je spravodlivý, všemohúci, každé riešenie vie,
On chce aby sme Mu slúžili verne, čo najlepšie.
.
Náš život nepozostáva iba zo šťastných chvíľ,
ale i z ťažkých temných okamihov – boľavých.
Tieto ťaživé momenty sú príležitosť pre náš RAST,
na prehĺbenie vzťahu s Božou Trojicou – v Boží vzrast.
.
Keď nám Ego rastie a hriechu sme sa oddali,
a už nie sme horliví v našom Božom poslaní,
Hospodin dopúšťa, že Satan nás týra, sužuje,
kým nezmení sa k dobru naše ľudské správanie.
.
Prestaňme byť formálni, nedokonalí kresťania,
to nie je Bohom vyvolená pre nás cesta.
Je to zbytočné hranie sa, času márnenie,
ono nás len k nášmu bôľu a do pekla vedie.
.
Odpúšťajme sebe i vinníkom, čo nám ublížili,
milosrdní buďme a nepohŕdajme nikdy nimi.
Seba nevyvyšujme – žime v pokore skromnosti,
kráčajme po ceste Pokoja – v Božej prítomnosti.
.
Doposiaľ sväte hlboko veriaci, na hlas Boží citliví,
pochopili slová Otčenáša, a nenavrhli jeho zmeny.
Preto i my teraz sa Hospodina v bázni pýtajme
sú nutné obmeni v Otčenáši, je to Božie prianie?