Moja ranná modlitba

„Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ (Ž 27:1)
.
Oj, úzkosť, obava, zdesenie,
rozčarovanie, tieseň, zhrozenie,
panuje nado mnou, ma to ovláda,
až strachopud sa zo mňa stáva.
.
Všetci vieme, aké je to byť,
keď v zajatí strachu si začneme žiť.
Len bolesť a slzy v očiach máme,
hrôzy a peklo v mnohom zažívame.
.
Naruší nám to odolnosť voči chorobe,
nervový systém sa postupne zhoršuje,
tráviace orgány a srdce sa naštrbia,
žiaľ i náš život sa preto skracuje.
.
Ak sa nebojíš Boha,
bojíš sa všetkého.
Ak si v bázni pred Bohom
nebojíš sa ničoho iného.
.
Bázeň pred Bohom je počiatkom múdrosti.
On nás ochráni, vedie, v každej ťažkosti.
Len s Božou Trojicou víťazne kráčame,
bez obáv, bez žiadnej záťaže.
.
Báť sa Všemohúceho Boha, neznamená
krčiť sa pred Ním od hrôzy,
ale byť mu verný vo všetkom –
On láskavú náruč vždy otvorí.
.
Aj keď ľudia proti tebe pikle kujú,
nemusíš sa báť. Pán je s tebou.
Hospodin je našou pevnosťou
už sa nemusíš ľakať nikoho!
.
Bol s Pavlom v jeho väzenskej cele
a kdekoľvek si, On s tebou všade je.
Tak vykroč vo viere v Božiu moc,
strach pominie, stávaš sa šťastným človekom.