Moja ranná modlitba

.
Už nám strecha nad hlavami horí,
hradby sa rúcajú, duša z toho zúri.
Prúdom hriechu – nášho zla – sme unášaní,
sme otroci zmätku a nie vyslanci moci.
.
S plačom hovorím: Mnohí žijú ako nepriatelia Krista,
ich bohom je brucho –  v hanebnosti ego a jeho pýcha.
Zbožným zovňajškom sa navonok maskujú,
popularita, sexuálne chute, chtíče ich ovládajú.
.
Keď hrešíme, z cesty Zdroja života schádzame,
radosť, pokoj, múdrosť i zaopatrenie míňame.
Útočí to na naše zdravie, silu, sviežu myseľ,
spôsobuje to tvrdosť srdca, čo je Diablov cieľ.
.
Sme ozaj spokojní, že takto zúbožene žijeme?
Veď je to pod úroveň toho, k čomu stvorení sme!
Spamätajme sa, zachráňme, kým je ešte čas!
Anjeli sveta už mohutne bijú na poplach.
.
Volajte k Bohu a proste Ho o Božiu milosť!
On odpúšťa, On odstráni každú našu ťažkosť.
Na orlích krídlach z Egypta predchodcov viezol,
On s nami chce mať vzťah ako otec so synom.
.
Falošná nádej koluje, že aj tak pôjdeme do neba.
Skutočnosť je iná, Boh si len verných vyberá.
Peklo je reálne, v ňom všetci neverní ťažko trpia,
len zbožnosť a zármutok nás z toho vyslobodia.
.
Vzmužme sa a bez prestania k Bohu volajme,
pokiaľ Jeho prítomnosť necítime – nenájdeme!
Boh dúfa, že trápenie a súženie, ktoré na nás dopustil,
zaujmú našu pozornosť, čo zmení náš životný štýl.
.
Ó, Otče, v mene Pána Ježiša, očisti moje srdce,
chcem žiť podľa Tvojej vôle, pripútaný len Tebe.
Už nechcem zmeškať ani jednu Tvoju Hostinu,
daj mi srdce horlivé, prísť pripravený na Ňu.
.
Chcem Ťa dôverne poznať ako Otca Stvoriteľa,
kráčať s Tebou v eláne, odvážne ako dieťa Krista.
V tomto temnom svete žiariť láskou ako hviezda,
k Tvojmu dobru seba i iných meniť – ó, Otče zmiluj sa!