Moja ranná modlitba

Oj, pýcha, dcéra satanská, vládkyňa sveta,
v moci Zlého si Zem ovládla.
Duch tvoj ľuďom márnivosť vdychuje,
krutú odvahu dodáva, ich burcuje.
.
Vidieť to na rozvodoch, tyranoch a sektách,
narastá nepokoj, chorobnosť a strach.
Mamona a hriešnosť sa rozrastá,
pohromy, vojny, útrapy svet zažíva.
.
Neprávosť, korupcia svetom tiahne,
pre svoje veľko – pánske, sebecké ciele.
Dokedy budeš vládnuť? Ešte nemáš dosť?
Ak ľudstvo padne, ty tiež budeš navnivoč.
.
Tak spamätaj sa každý horenosý hrdko,
čo sa správaš bohorovne spupno,
páchaš zverstvá, ktoré aj teba ničia,
nepomôže ti už ani svätená voda.
.
Stratil si súcit k ľuďom i Božie cítenie,
zlosť ťa ovláda, krivda spaľuje.
Trpia tým nevinní, deti i celé okolie,
škrípanie zubov a plač vôkol znie.
.
Klamlivo zmýšľaš, si v područí diabla,
úsmev ti odišiel – údy jedom mračia.
Aj keď nás zavrhuješ, mnohým to nevadí,
duchovne rastu, keď už sa ti vyhli.
.
Pyšný si robí srandu zo všetkého,
seba, „LEN SEBA!“, pokladá za pravého.
Myseľ mu to otupuje, tak sa stáva magor,
už ho nezachráni žiaden liek ni doktor.
.
„Ego, tvoje ego!“, čo len z toho máš,
že takto povýšenecky sa správaš?
Ani tvoja falošná pokora už ťa nezachráni,
preto spamätajte sa vy všetci spyšnení.
.
Len tak sa naplní naše ľudské poslanie,
keď budeme žiť v láske a v pokore.
Padnime na kolená a Diablovi vzdorujme,
už menej hovorme, iných povzbudzujme.
.
Buďme rýchli k pokániu, svätej dobrote,
už len svojimi slabosťami sa chváľme.
Nenamýšľajme si, že len ja som dokonalý,
vážme si jeden druhého – staňme sa chatrní.
.
Oj, pýcha, moja pýcha, čo si to spravila,
že som toľko ľudí, do pekla včlenila.
Už otročiť nechcem, už sa krotiť začnem,
chvastavosť zahodím, s pokorou žiť budem.