Moja ranná modlitba

Drahý Pane, keď prichádzajú časy súženia,
oj, pomôž mi v nich na Tvoju slávu tešiť sa.
Keď sa mi telom bolesti viac a viac stupňujú,
daj mi silu ich vydržať a spievať Ti na chválu.

Keď ležím v posteli aj ťažko chorý,
urob mi lôžko s Tebou v pohodlí,
nech sa mi Tvojou radosťou srdce plní
v každej skúške, žiali a trápení.

Ty, drahý Otče, máš moc vo všetkom,
zjemniť mi bolesť, zmierniť zármutok,
Ty o všetkom i tomto rozhoduješ,
buď mi milostivý i v ťažkostiach ma teš.

Neboj sa! Vstaň, Ježiš ťa volá!
Ak si slabý, krehký, ak padáš,
Boh k tebe vystiera ruku – strach nemaj,
hovorí ti: „Dieťa moje, odvahu maj!“

More udieralo na skaly, mohutnými vlnami,
blesky osvecovali oblohu, hromy burácali.
Malý vtáčik tuho spal s hlavou schovanou,
pohodlne, spokojne pod svojim krídlom.

Toto je ten pokoj − vedieť v Kristovi žiť,
i keď zúri búrka, srdcia môžu rozvážne byť.
A keď sme v stálej Božej nádeji obklopení,
aj napriek nástrahám, sme pokojamilovní.

Ej, tak zmužilí buďme, nech sa nám srdce upevní,
ktorí na Hospodina očakávame vo vrúcnej plnosti.
Tešme sa z Jeho lásky – dobrotu Jeho povýšme,
pokorné srdcia majme, vďaku Mu vždy vzdajme.