Moja ranná modlitba

V hĺbke svojej duše osud svoj si tvoríme,
veď myšlienky naše, vplyv majú na naše bytie.
Ako myslíme – taká osobnosť sme,
sami sme si tvorcami, preto múdro zmýšľajme.

Naše postoje, presvedčenia, pocity,
ovplyvňujú nám cez gény naše životy.
Vnútri nás máme Božskú inteligenciu,
a tak ju vnímajme, nech žijeme pohodu.

V stave viery, vďačnosti a radosti učme sa seba meniť,
prestaňme žiť v minulosti, vo svoj krajší zajtrajšok veriť.
Smrť starého škodlivého, ničiaceho egoizmu „JA“ opustiť,
v láske, pozitívne myslieť – nové „JA“ si vytvoriť.

Zamilovať sa do budúceho potenciálu,
veriť v očakávanú Božiu zmenu, sen či víziu.
Realitu podporovať, prv ako sa manifestuje,
ešte skôr ako „zlatá“ skúsenosť v nás nastane.

Keď použijeme „EGO“, aby sa naše zlo zmenilo,
„EGO“ sa tým len posilní – a ešte zhorší sa to.
Preto sa treba odhodlať na zmenu svojho „JA“,
telo emočne presvedčiť, že vkročí evolúcia.

Keď náš život budeme mať v Božích rukách,
vstúpime do rieky pre Božie zmeny v pravý čas.
Vstať ráno – cítiť sa i v ťažkom čase povznesene,
celý deň v tom zotrvať – ej Božou láskou zažiarime.

Uvoľní sa množstvo pokoja z tela do mozgu,
prijmeme Božiu liečivú silu i rovnováhu,
zdravie, hojnosť, radosť, slobodu,
a začneme žiť novú šťastnú úľavu.

Keď prestaneme sťažovať sa, iných obviňovať,
zle, priam hriešne žiť i nedobre zmýšľať,
naše škodlivé emócie sa hneď zastavia,
a choroby spôsobené zlou mysľou sa liečia.

Preto nečakajme na krízu, traumu, nemoc,
ale si zaumieňme k dobru premieňať svoj život.
Prejsť peklom, byť zrazení na kolená a povedať „Dosť!“,
začnime však čím skôr seba meniť v lepšiu i krajšiu budúcnosť.

Stačí tak málo, tak vstúpme do toho,
na svoje staré „Ja“ zabudnime, ono nás trápilo,
nepokoj, strach, bolesť, zlobu vnášalo,
stali sme sa smutní – tak čo máme z toho?

Mať pocit naplnenosti života – duševné blaho,
ďakovať už vopred, – trénovať – než už sa to stalo.
Začnú sa diať zázraky – pre naše lepšie „JA“,
stávame sa majstrami, až nám iní závidia.

A budeme šťastní, radostní – jedineční,
žiariaci Božou láskou – seba i iných ľubiaci.
Už slnko nezapadá nad naším hnevom,
oj, kráčajme už večným úprimným úsmevom.