Moja ranná modlitba

Na Tvoju slávu chcem žiť môj Pane,
v každom okamihu – čo najlepšie.
Ty si nám pripravil dielo prevzácne,
chcem ho aj ja žiť – pomôž mi Otče.

Božieho slova sa horlivo držať,
už zla a hriechov sa nedopúšťať.
Otvárať srdce pre blízkych i núdznych,
vyzdvihovať snaživých aj čestných.

Zbytočnými spormi sa už viac netrápiť,
veď Ty máš moc všetko k dobru premeniť.
Tí čo zlo, hnev dlhšie prežívajú,
aj vážnu chorobu si spôsobujú.

Ušľachtilé myšlienky stále majme,
odpustením a dobrotou vždy žiarme.
Prijmeme mimoriadne dary,
staneme sa Otče Tebe milé deti.

Krása prírody nás skvele udivuje,
kvitnúce kvietky nádherné.
Stromčeky, kríčky keď sa zelenajú,
čarovnú atmosféru nám vždy vytvárajú.

Štebotaví vtáci milo čvirikajú,
potešujú, i nám do kroku hrajú.
Aj potôčik – zurčí, žblnká do uška,
poskakuj do rytmu verná dušička.

Ale ešte väčšia úľava do nás vchádza,
keď s Trojicou Božou nám duša kráča,
nechať sa Ňou vodiť v každom čase,
zažívať mocné Božie požehnanie.

Ľudia čo sa úprimne Bohu vydali,
a žiť v pokore i sväte sa rozhodli,
obdržia Božie znovunarodenie,
čo zmení plne ich myseľ i správanie.

Už tu na zemi si nebo zažijú,
veriac, že s blízkymi sa v Ňom objímu.
Zanôtia si: „Oj, šťastný život sme žili
a v našom srdci sme Ťa Otče nosili“.