Moja ranná modlitba

Pozdvihnime národ náš slovenský,
pred všemohúci Boží trón milosti.
Prišiel čas povstať a zmeniť život náš,
Ježiš za nás trpel – krvou oslobodil nás.

Na tomto famóznom hrade Ježiša vyvýšme,
len slávou Božou sa Slováci honosme.
Spravodlivosť, pokoj i radosť, Boh daroval nám,
a v srdciach našich navždy zavládne Ježiš-Kráľ.

V deň Sedembolestnej matky – Ho korunujme,
do sŕdc našich Ho úprimne príjmime,
nech Kristus zahorí nám v duši, keď svitne brieždenie,
Duch Boží i svätí anjeli nás pripravia na prebudenie.

Pri glorifikácii Ježiša, tu teraz na akropole,
radostné žitie na Slovensku nech sa stane.
Trojica Božia – nás v tom isto povedie,
tak žime ako Ježiš – v pokore, bázni a láske.

Svet zbrojiť prestane, mier cieľom bude,
a srdcia naše priľnú k rodnej hrude.
Chamtivosť, pýcha, hriešnosť pominie,
čas svätosti a dobroty zavládne.

Znovuzrodením nás Božia milosť obdarí,
Slováci, aj celý svet, budú len vôľou Boha vedení.
Veľké a predivné Božie skutky sa budú konať,
s vďačnosťou, poďme už teraz na Mesiáša čakať.

Hoj, otčina naša, čarovne krásna,
staň sa dieťaťom Božím – len v Bohu verná.
Vypočuj, ó Bože, prosby naše úprimné,
tu, i v blahej večnosti, nech iba s Tebou žijeme.

A Boh nad nami rozžiaril svoju tvár
by Slovák už nikdy nezažil temný svár.
Tak naplní sa dávny sen našich predkov,
premeniť púšť na lúku, voňavých, Božích kvietkov.
Haleluja, Amen!

. . .
Báseň som dnes rečnil na Bratislavskom hrade – Kresťanské stretnutie.