Moja ranná modlitba

Božská – nadprirodzená a uzdravujúca sila,
s úprimnou bázňou k Bohu – k nám vchádza.
Ona je pre nás stále tu – tak sa pre ňu otvorme,
k dobru sa zmení svet – chorým pomôžme.

Naša viera, pocity a emócie – zvláštny vplyv majú,
musíme však v srdci precítiť, že sa skutky dejú.
Neviditeľná sieť požehnania Hospodinom tvorená,
má priamu moc – efekt na ľudské DNA.

Dotykom chorého preciťujme – ako už na zdravého,
hľaďme: „Oj, Boh milostivo koná – lieči ho“.
Je dobré, keď i chorý verí v proces, ktorý sa mu deje,
že jeho nemoc, či bôľ za chvíľu a navždy odíde.

Ten pocit pri liečení posilnime v mysli i v srdci,
„Už sa to stalo“, „Už to odišlo“, slovo vraví!
Dôverujme, že liečenie sa stane úspešné,
a v istom čase zdravie bude mu navrátené.

To uzdravujúce dielo s Božským matrixom,
je naším záchrancom i pomocníkom.
Na uzdravovanie sa modlitbou súcno pripravme,
a aj anjelským jazykom v duchu o milosť prosme.

Pri autizme spájajme matku a dieťa virtuálnym putom,
plnou požehnania, potešenia, radosti i nehou.
Matka nech mu plnosť svojej lásky do srdca dáva
a navzájom – si čo najdlhšie – do očí hľadia.

My, vtedy v okolí prosme v duchu – o pomoc Božiu,
preciťujme už vypočutú túto, emočnú prosbu,
nepoľavujme, kým choroba, bolesť nezmizne,
verme, že Božia Trojica nám v tom isto-iste pomôže.

Uzdravovanie sa však deje podľa Božej vôle,
nie v každom prípade, hneď k uzdraveniu dôjde.
Je potrebná duchovná zmena a jej Boží rast,
večnosť už tu zažívať – znovuzrodeným sa stať.

———————————————————
A u t i z m u s – svedectvo

Do kancelárie prišla matka so 7-ročným synom,
kým som vybavoval jej úradné problémy s ňou,
jej syn zatiaľ trhal vážne doklady na stole vedľajšom.
Zostal som zhrozený – matka vraví, že trpí autizmom.

Dostal som v tomto hyperaktívnom prípade vnuknutie,
že jej dieťa bolo nechcené, tak je pretrhnuté spojenie.
Navrhol som matke nech príde, v gala, v deň sobotný,
že pokúsim sa riešiť jeho psychické problémy.

Keď prišla, vravím jej, nech si syna posadí vedľa seba,
a veľkú materinskú lásku nech mu do srdca posiela.
Hovorím im, aby si navzájom čo najdlhšie pozerali do očí.
Synovi to v začiatku ani sekundu nebolo po vôli.

Ja som pritom v bázni Božej o pomoc anjela prosil,
aby puto lásky medzi matkou a synom obnovil.
Mávaním rukami som ich prerušenú väzbu spájal,
anjelsky sa modlil o pomoc, v duchu k Bohu volal.

Po pár minútach Boh našu úpenlivú prosbu vyslyšal,
už cez pol minúty syn do oči matky hľadieť vydržal.
O tri týždne na to, toto dieťa autizmom stíhané,
bolo už z osobitnej do normálnej školy preradené.

Takéto možnosti uzdravenia nám náš Pán dáva,
keď v mene Ježiš vo viere pokorne sa modlíme.
Pre Boha nič nie je nemožné – preto mu verme,
ďakujme Mu, chváľme Ho a oslavujme.