Moja ranná modlitba

Pod pomazaním Ducha Svätého chodiť,
už dokonalejšie nedokážeme žiť,
preciťujeme, ako v nás Duch pôsobí,
vznášame sa k Tebe Duchu svätý.

Len prúď vo mne Duch svätý, prúď,
telo mi oživuj, myseľ Tebe podriaďuj,
by som takto, čo najviac vydržal,
seba a iných Tvojou láskou hrial.

Och, až ma to do nebies vznáša,
Božia Trojica mi v náruč vchádza,
je to prevzácne – anjelské,
v našom živote – to najdrahšie.

Je to pre nás mimoriadny dar,
zažívať milostivú Božiu tvár,
telo sa nám pritom chveje,
oj, je to požehnanie blažené.

Takto môžme Bohu plne slúžiť,
v mene Ježiš od satana oslobodiť,
šťastný život už tu na zemi zažívať,
uzdravenie, radosť a pokoj prijímať.

Na Asburyho univerzite k prebudeniu došlo,
z bohoslužby sa trinásťdňové modlenie stalo.
Desaťtisíce ľudí i z ďaleka to prilákalo,
vyliatie svätého Ducha húfne započalo.

Pokora a dobrá vôľa sa stala inšpirujúca,
ako prvotná cirkev, čo s apoštolmi zažila,
zvučný pocit šálom a transcendentná,
silná zmes nádeje, mieru, potešenia.

Hoj, sláva Ti drahý Hospodine,
že dostávame dary Tvoje prevzácne,
prežívať v plnosti Tvoju milú priazeň,
Hosana, Haleluja – Amen!