Moja ranná modlitba

Som synom /dcérou/ Pána Boha,
preto strach už nemám.
Som dedičom šťastného neba,
už sa po pozemskom nenaháňam.

V Kristovi pevnú nádej mám,
úspech môj isto – iste zažívam.
Divadlo a pretvárku zanechávam,
pravde a úprimnosti sa oddávam.

Netúžim po zviditeľnení, ani po sláve,
ani po uznaní svetom, ani pochvale.
Som dieťaťom v Božom Otcovi,
len na Jeho názore mi záleží.

Žiadneho človeka už nesúdim,
pretože, nie som o nič lepším.
Ani po moci nežíznim,
predsa už diablovi nepatrím.

Žiadnemu človeku nezávidím,
všetko je pre mňa požehnaním.
Hojnosť od Boha dostávam,
na nikoho sa nehnevám.

Po pozemskom majetku nebažím,
na dedičstvo v nebeskej vlasti sa teším.
Do spomienok, ani budúcnosti neutekám,
pretože všetko je už tu a teraz.
. – .
Oj, Pane, veď už žijem vo svätosti,
prečo ešte stále cítim bôľ?
By si viac horel v mojej prítomnosti,
vznieť sa, a raduj synček môj!