Moja ranná modlitba

Som stratený, nešťastný hriešnik,
čo len so mnou bude,
ako len nájdem u Boha milosť,
ako prinavrátim pokoj duše?

Úžasné množstvá ľudí sa do pekla ženú,
tí čo nepochopili, či odmietli Pravdu Božiu,
večnú krutosť, bolesť a strach tam zažívajú,
pekelným ohňom ich telá trpia, duše ím zúfajú.

Tento hrozný stav, vám potvrdia mnohí,
preto buďme múdri, obozretní.
Zachráňme sa, kým ešte žijeme,
po smrti nám už nik nepomôže.

Dôvod je jasný – zrozumiteľný,
že sme v mnohom hriešne žili,
pokáním a bázňou sme sa nečistili,
a najmä, že sme sa vierou neznovuzrodili.

Naše EGO – pýchu sme nepokorili,
len svetské veci a mamonu sme honobili,
alkohol popíjali, smilnili, nevinným ubližovali,
a tím, čo nám škodili – sme neodpustili.

Ak vo svojom srdci Boha zanedbávaš,
prázdny a bezvýznamný život máš,
je to len márnosť a honba za vetrom,
nemáš zo svojej lopoty žiaden osoh.

Nuž, čím skôr sa zachráň a spamätaj,
v bázni a pokore Bohu sa odovzdaj,
staneš sa citlivý na Jeho vôľu – hlas,
úspešne budeš životom napredovať.

Zem naša je Kristovou krvou pokropená,
povolal nás do svojho svätého života,
On na kríž vzal všetky naše neprávosti, hriechy, viny,
tak úprimne príjmime Jeho spásonosné dary.

Oj, milostivý Otče, prosím Ťa, zachráň ma,
pokorne k Tebe volám, veď a vypočuj ma,
už túžim teraz žiť sväte v Tvojom objatí,
a večnosť prežívať v čarokrásnom anjelskom nebi.