Moja ranná modlitba

Oj, dušinka moja,
zlou si sa mi veru stala,
minulosťou trápiš ma,
bolesť mi to prináša.

Tak odíď, odíď, choď už preč,
šťastný život už žiť chcem.
Neistotu natrvalo zahodiť,
len dobrou mysľou sa osviežiť.

Negatívne psychické stavy vymazať,
a už vôbec k ním sa nevracať.
Úzkostlivé stavy, paniky mi pominú,
hojnosti sebavedomia mi pribudnú.

Neznáme sily čo ma brzdia, ničia,
s Božou pomocou sa mi stratia.
Vyliečenie mysle i tela nastane,
hoj, blaženosťou mi srdce rozkvitne.

Jasnú cestu života si otvorím,
čo mi Boh daroval – to i naplním.
K Nemu sa s láskou priblížim,
vnuknutia od Otca obdržím.

A vnímam pokoj, istotu a sústredenosť,
nadšenie, úspech i radosť.
Ej, závidieť mi budú mnohí,
aká tá dobrota zo mňa žiari.

Nuž, dušinka krutá, ničiaca,
už ma tvoja skaza nespúta.
Cítim sa požehnaný, jasavý,
prestal som byť na zlo citlivý.