Moja ranná modlitba

Milovať aj seba a stať sa sám sebou,
dôverovať a ctiť si život svoj.
Svoje vášne, túžby nasledovať,
intuíciu počúvať a s odvahou aj konať.

Aktívnu pravú Božiu vieru zažívajme,
bolesti, strachy a EGO už opusťme.
„Skutek utek“ – a tiež prázdne reči,
nech už viac nevládnu našej mysli.

Do svojho tela sa zamilujme,
krásu svoju – objavíme,
i do seba sa zahľaďme,
pravú lásku v sebe zbadáme.

Sebaláska je ako základ k úspechu,
úspech má špecifickú frekvenciu,
triumf sa nedá vynútiť – kopírovať,
len s odvahou a cestou srdca kráčať.

Silnejšie ako mozog, je srdce,
ešte lepšia súvislosť je ich spojenie.
Preto v novej identite kráčajme,
a poslušne konajme – v čo veríme.

Myšlienky v hlave určujú vibrácie,
čo vysielame, tým aj priťahujeme.
Príjmime zodpovedných samých za seba,
svetlo a lásku posielať – rozhodnime sa!

Žime dobu: LÁSKY, SVETLA, HOJNOSTI,
aktivujeme v sebe milostivé Božie zázraky.
Myseľ, emócie a vôľa, keď je v jednote
bunky načúvajú – k uzdraveniu dôjde.

Myšlienka so srdcom spojená,
silné magnetické pole vytvára.
Cíťme sa hodní, že tu a teraz – to už máme,
tešme sa, že sa to stalo – v emócie verme.

Už skleslá duša sa v nás nezmieta,
všetkým, aj sebe, s láskou odpúšťa,
princípmi diablovmu pôsobeniu sa vyhla,
počúvaním srdca do vyššieho „Ja“ vošla.

Len láska z nás vyvierajúca, žiariaca,
úsmev – evolúciu duše a srdca prináša.
Buďme plní života – chvál a Bohu ďakovania,
seba a svet k mieru prebudíme, oj, HALLELUJA.