Moja ranná modlitba

Keď sa Izraeliti z Babylonského zajatia navrátili,
v starej zmluve v knihe o Jóbovi napísali:
Jób bol muž spravodlivý, úprimný, bezúhonný,
bohabojný, v každom čase zlého sa strániaci.

Satan však vniesol o Jóbovej zbožnosti pochybnosti,
vyprovokoval Hospodina k stávke, či je Jób skalný.
Darí sa mu všetko, keď nad ním ochrannú ruku držíš,
skús ju odtiahnuť, rúhať sa Ti bude – uvidíš.

Boh mu odpovedal – uvidíme kto sa mýli,
či Jób aj pri hroznej ťažkosti bude verný.
Jób bol vtedy najbohatší a desať detí mal,
s nimi sa modlil a spaľované obete Bohu dával.

Zrazu ich napadli krutí zbojníci,
mečami sluhov zabíjali a majetok brali.
V dome boli vtedy všetky Jóbove deti,
vietor dom prevrátil – deti mu pomreli.

Vtedy Jób vstal, roztrhal si plášť,
padol na zem, poklonil sa a povedal:
Nahý som vyšiel zo života matky,
a ta sa navrátim nahý.

Hospodin dal, Hospodin vzal.
Také strašné peklo som nečakal.
Zrazu Satan zraní Jóba zhubným vredom,
od hlavy až po päty s krvavou bolesťou.

Tu prišli k Jóbovi traja zbožní priatelia,
modlili sa a radu mu dávali do ďalšieho žitia.
Ozdob sa prosím velebou a dôstojnosťou,
odej sa slávou Božou a Jeho nádherou.

Vylej svoj prekypujúci hnev a sprav to,
pozri na povýšenie a poníž to,
obzri na všetko pyšné a pokor to,
previnilcov zdeptaj a vykonaj to.

Jób aj v ťažkosti všetky Božie priania konal,
šťastným predobrazom Ježiša Krista sa nám stal.
Majetok sa mu rozvinul, a zas 10 detí mal,
140 rokov sa dožil – Božím služobníkom sa stal.

Satan, klamár a otec lži stávku s Bohom prehral,
robiť môže len to, čo mu Boh dovolí – by konal.
Preto Boha verne počúvajme rozumní mužovia,
nešľachetnosť a neprávosť a zlo je Bohu ďaleká.