Moja ranná modlitba

Ak chceš byť šťastným – svätým,
musíš byť primerane úprimným, pokorným.
Nemalo by ťa nič sklamať – deprimovať,
keď sa ti nedarí – podľa tvojich predstáv.

Kto poníženosť verne príjme,
vzácny človek sa z neho stane.
V srdci má väčšiu pokoru, než pýchu,
ospravedlní sa, prizná si, každú chybu.

Nuž človiečik, prečo váhaš?
Uponíž sa a uznaj,
že bez vzácnej Božej milosti,
žitie sa ti úspešné nesplní!

Veď len v nebeskom Otcovi je sila naša,
pre naše jestvovanie, veľmi potrebná.
S úctou sa do Jeho rúk vkladajme,
On vyleje na nás prebudenie – pomazanie.

A tiež živý vzťah s Pánom Ježišom majme,
kiež už pokoj a svetový mier zavládne!
Pýchy sa zbavme – chudobným pomáhajme,
oj, šťastie tu, i vo večnosti, blažene zažijeme.

A keď nás aj Duch Boží silou ovládne,
uzdravujúca moc pre chorých nastane,
láskou zažiarime, ako nebeské hviezdičky,
radosť nás naplní – ako malé detičky.